Samozrejme, občianska žurnalistika nie je vôbec novým fenoménom - spomeňte si na prípad Rodneyho Kinga na začiatku 90tych rokov. Dnes však ide o digitálnu revolúciu a vývoj sociálnych médií, ktoré majú významný dopad na ochranu ľudských práv. Predtým som už blogoval o príkladoch použitia sociálnych médií pri mobilizácii a o použití videa na zdokumentovanie možných vojnových zločinov v Sýrii. Dnes chcem zhodnotiť všeobecnú hodnotu sociálnych médií pri monitorovaní a dokumentácii (dolu zdôraznené prípady sú bezpochyby rozsiahle a komplexné).
Miesto činu na dosah roky
Podobne ako noviny ani ľudskoprávne organizácie nemôžu byť na všetkých miestach naraz a dokonca im môže byť zamietnutý prístup k potenciálnemu miestu činu. Prudké zmeny v občianskej žurnalistike a v základni sociálnych médií za posledné desaťročie viedli ku prívalu potenciálnych dôkazov o porušovaní ľudských práv. V spolupráci s takým nápomocným nástrojom, akým je Google Earth, vyšetrovatelia majú v dnešnej dobe stovky potenciálnych miest činu na dosah ruky.
Začiatkom decembra sa na mojej obrazovke objavilo ohavné video s dieťaťom zúčastňujúcim sa stínania hlavy, údajne počas víkendu 8.decembra v meste Homs v Sýrii. Ako som sa už predtým zmienil, overenie si správcom sledovaného sýrskeho účtu na Twitteri mi pomohlo odhaliť, že video bolo minimálne pár týždňov staré a aj údajná poloha je nesprávna. Aby sme si to vyjasnili, tieto nové odhalenia vôbec nezľahčujú zločin, no identifikácia času a miesta incidentu je zásadnou a určujúcou pre súlad s dodržiavaním Medzinárodného humanitárneho práva. Toto video bol tiež spomenuté v správe OSN o vojnových zločinoch a porušovaní ľudských práv v Sýrii, ktorý bol zverejnený začiatkom tohto týždňa.
Sociálne médiá ako dôkaz
Mark Little rozlišuje 3 zásadné kroky pre proces archivácie dôkazov v Storyful (agentúra správ zo sociálnych médií): Objavenie - Overenie - Doručenie. V oblasti skúmania ľudských práv a ich presadzovania je výrazné prekrývanie prvých dvoch krokov tohto procesu (objavenie a overenie). Avšak ja by som namietol, že v treťom kroku (doručenie) je veľký rozdiel medzi nami a novinami. Zatiaľ, čo v novinách ide o to ako vpísať zápletku do príbehu, my rozmýšľame, ako vpísať príbehy do dôkazov, aby sme ich mohli použiť pri advokácii a na súdoch. Zatiaľ čo video na Youtube ukazujúce, ako sýrski rebeli zostreľujú helikoptéru, môže byť príbehom hodným titulku v novinách, pre tím vyšetrujúci porušenie ľudských práv vierohodným byť nemusí, pretože sa môže prispôsobovať pravidlám ozbrojeného konfliktu.
Videá, ktoré sú priamo vierohodné pre tím ľudí vyšetrujúcich porušenia ľudských práv, sú podobné ako séria videí, ktorá dokumentuje útok na kontrolné stanovište sýrskej armády neďaleko mesta Idlib. Videá zobrazujú hromadnú popravu zajatých vojakov ozbrojenými bojovníkmi opozície, ktorá sa javí ako potenciálny vojnový zločin. V Amnesty International sme tento čin rýchlo verejne odsúdili. Nanešťastie, množstvo videí prichádzajúcich zo Sýrie je obrovské a veľa záznamov je ťažko overiteľných.
Použitie takýchto materiálov na súde je už úplne o niečom inom. Po prvé, je tu naliehavá potreba pokynov, čo sa týka pravidiel vierohodnosti a prípustnosti sociálnych médií a video dôkazov. Po druhé, potrebujeme vyvinúť nástroje a aplikácie, ktoré zaznamenávajú základné informácie (metadáta), napríklad presná poloha, čas a dátum, aby sme zvýšili hodnotu dôkazov pre vyšetrovateľov a žalobcov. Našťastie, nejaký ten pokrok je už v činnosti na oboch frontoch: Stále viac ľudí prešetruje problém prípustnosti a vďaka organizácii Witness je momentálne vo vývoji prelomová prototypová aplikácia na autentifikáciu fotografií a videí InformaCam. Podobná mobilná aplikácia (podľa Lekárov pre ľudské práva, DataDyne a InformaCam) vybaví lekárov a sestričky rozhodujúcimi nástrojmi na zbieranie, dokumentáciu a zachovanie na súde prípustných forenzných dôkazov masových ohavností, vrátane sexuálneho násilia a mučenia.
Obmedzenia
Musíme byť opatrní, aby sme nenazerali na sociálne média (a spolu s nimi aj mobilné aplikácie) ako univerzálne riešenie problémov monitorovania ľudských práv. Práve naopak, nepomery v infraštruktúre, prístupe k technológiám a štátny dozor môžu ľahko viesť k neoznamovaniu porušovania ľudských práv. Spoliehanie sa výhradne na občiansku žurnalistiku a sociálne média môžu niesť riziko prehliadania porušovania ľudských práv - len preto, že sa to neobjavilo na mojom účte na Twitteri, neznamená, že sa to nedeje. Jeden z mojich súčasných projektov sa zameriava tábory pre politických väzňov v Severnej Kórei . Len si predstavte, aké náročné a nebezpečné je zadovážiť a zozbierať materiály od ľudí v táboroch.
Avšak, existujú dočasné riešenia na prekonanie obmedzení dokonca aj v takej uzavretej krajine, akou je Severná Kórea. Viac o tomto sa dozviete v nadchádzajúcich článkoch na mojom blogu v ďalších týždňoch.
Christoph Koettl pracuje v AI USA.
Originál článku nájdete na: http://blog.amnestyusa.org/middle-east/twitter-to-the-rescue-how-social-media-is-transforming-human-rights-monitoring/
Článok preložila Lenka Sabová.